Alessandro D´Avenia: To, čím peklo nie je
Čítať tretiu knihu od toho istého autora je vždy tak trochu riskantné. Čitateľská skúsenosť ukazuje, že nie vždy to znamená nový príbeh alebo nové osobnosti postáv. Na druhej strane – ak vieme, do čoho ideme, máločo nás prekvapí a je to do istej miery aj bezpečné. Ak nám ide o čitateľské bezpečie. Ako sa s tým vysporiadal Alessandra D´Avenia v knihe To, čím peklo nie je?
Zvládol to viac ako originálne a nájdeme aj spoločné znaky s predchádzajúcimi knihami, ktoré v slovenskom preklade Bohumila Vženteka vo vydavateľstve BUK vyšli. Tentoraz však príbeh v knihe stojí na skutočných udalostiach a nemôžem sa ubrániť pocitu, že autor bol veľmi osobný a je to jeho osobné vyznanie rímskokatolíckemu kňazovi donovi Pinovi. Viac o ňom nájdete napríklad tu, dôležité je dodať, že v roku 2013 bol Giuseppe Pino Puglisi blahorečený.
„Odstráň lásku a ostane ti peklo, toto si mi vravieval, don Pino. Pridaj lásku a budeš mať to, čím peklo nie je.“
Príbeh v skratke – Federico, 17 rokov, stredoškolák, prázdniny, má odísť na študijný pobyto do Oxfordu. Starší brat Manfredi, úspešný budúci neurológ. Don Pino, miestny kňaz, pracujúci v divokej palermskej štvrti Brancaccio. Alebo aj inak – kňaz bojujúci donboscovským spôsobom proti mafii. Lucia, dcéra jednej z mála slušne žijúcej rodiny v Brancaciiu, študujúca. Lovec, Nuccio, Matka príroda, Turek – prostredníctvom nich opísané základné fungovanie mafie, takmer ako z Krstného otca. Len inak. A tiež aj Francesco, Dario, Totó, dievčatko s bábikou, Riccardo – deti z Brancaccia, kde je to ako v pekle. Jedno leto, počas ktorého Federico odpovie na pozvanie svojho učiteľa náboženstva, dona Pina a ide mu pomáhať do Brancaccia, aby tým deťom aspoň trochu ukázal to, čo peklo nie je. Hráva s nimi futbal, nacvičuje divadelné predstavenie. Očarený Luciou a povzbudený životom dona Pina mení svoj vlastný život, aj za cenu bolesti, vzbury v rodine či trápenia. Je to však Fredericov príbeh alebo príbeh dona Pina? Kto z nich získal veľa? Federico (alter ego Alessandra?) alebo skutočný don Pino, ktorý sa stal blahoslaveným?
Autor nám scenáristickým spôsobom načrtol príbeh z roku 1993, ktorý sa pokojne mohol stať. Vety v krátkych kapitolách kreslia rôzne obrazy – kontrasty rodín v rôznych častiach Palerma spred 30-tich rokov, silný bratský vzťah, spolužiakov z lýcea, letný režim stredoškoláka, ale aj praktiky mafie, zmýšľanie v strachu a neslobode, vieru dona Pina v lepší svet, biedu detí a ich túžbu po ozajstnom vzťahu a bezpečí. Toto všetko dokopy vyznie ako film, ktorý čítate a chvíľami vás pohltia „hrubé“, silné autorove myšlienky, ktoré vkladá postávam do úst aj sŕdc – napokon, ako v každej jeho knihe. Po prečítaní knihy moje myšlienky idú toľkými smermi, že sa nedajú upratať, jedna z nich však zaznieva nástojčivo a veľmi výrazne: svet potrebuje zrelých, ukotvených a pre svoje povolanie nadšených stredoškolských učiteľov. Nech je aspoň jeden, ktorý potiahne a motivuje, v každej strednej škole.
Na toto sa viaže aj moja druhá, takisto nástojčivá myšlienka: ako reagujú stredoškoláci na knihy Alessandra D´Aveniu? Rozumejú mu? Ako na 16-17 ročných chalanov vplývajú postavy ako Federico? Sú pre nich vzorom a inšpiráciou? Chcú sa mu aspoň troch podobať? Ak nájdu svojho dona Pina v škole, nasledujú ho? Alebo sme to my dospelí, ktorí až spätne rozumieme tomu, čo sa v našich životoch dialo na strednej škole, keď sme náš mikrosvet začali vnímať v širších súvislostiach a túžime toto vedomie dopriať už teraz našim pubertálnym deťom? Nech pôjdu naše odpovede ktorýmkoľvek smerom, myslím si, že ani jedna z tých ciest nebude nesprávna.
O knihe napísala: Magi Vanovčanová
Volám sa Margita, mám 3 synov (ročníky 2011, 2014 a 2019) a spolu s nimi i ďalšími nadšenými čitateľmi tvoríme tento blog. Knihy sú pre mňa terapiou. V roku 2022 mi diagnostikovali rakovinu prsníka v II. štádiu, absolvovala som mastektómiu, chemoterapiu, ožarovanie aj biologickú liečbu. Momentálne som v remisii a pomaly sa zotavujem. Knihy zohrávajú podstatnú úlohu v mojej ceste za silou a zdravím. Písať o knihách pre mňa znamená rozširovať nadšenie a radosť z príbehov. Pozývam aj Vás, začítajte sa.
