Barbara Lazar: The Pillow Book of the Flower Samurai

Knihy kupujem ako víno. Musia byť balené s prísľubom nevšedného zážitku, inšpirácie, poučenia. Rád mám na polici bohaté zásoby. Niektoré čakajú na svoj čas i niekoľko rokov, iné zas kupujem pre okamžitú konzumáciu. Keď je večer mladý. I tak ku mne prišiel Denník dámy Kozaišō.

“Volám sa Kozaišō: Piata dcéra, Žena pre hru, rozprávačka príbehov, milenka, manželka a Kvetový Samurai.”

Narodila sa ako Piata dcéra. V Japonsku počas Heian éry nebolo zvykom, aby sedliaci dávali svojim deťom mená. Zrejme išlo o pud sebazáchovy – strata a smrť boli neoodeliteľnou súčasťou života. Iba tak zrejme dokázali rodičia predať malé dievča miestnemu pánovi, aby zachránili ostatné štyri dcéry pred hladom.

Piata dcéra sa čoskoro naučí, že bolesť je súčasťou života a prijať ju je lepšie ako jej vzdorovať. Naučí sa i mnohé ďalšie zručnosti – rozprávať príbehy, hrať hudbu, kaligrafiu  – ktoré všetky patria do repertoáru spoločníčky. Piata dcéra ale nie je len ženou pre hru. Ako máloktorá žena, naučí sa kódexu samuraja a čoskoro bude vynikať v boji. Získa meno Kozaišō a na svojej ceste temnými miestami sa stane súčasťou histórie Japonska dvanásteho storočia.

“Like the pious man who planted an orchard so that Others might enjoy the fruits, I trust these words I offer may be of use to others.”

Knihu o dáme Kozaišō napísala Barbara Lazar ako fikciu na podklade historickej predlohy. Začiatkom 21. storočia objavili archeológovia Doc. Izzy Jenkins a Dr. Sosiku Yatsumura hrob s pozostatkami muža a ženy a s nádherne zachovalou lakovanou skrinkou na dokumenty. Skrinka bola zdobená zlatom, striebrom a perlami a zapečatená znakom klanu Minamoto. Jej obsah bol nemenej vzácny – denník dámy Kosaišō. Denník je osobným záznamom nevšednej ženy, ktorá ako milenka, manželka a samurai zohrala úlohu vo vojne Genpei (1180-1185) medzi klanmi Taira a Minamoto. Neskoré dvanáste storočie bolo jedným z kľúčových období japonskej histórie, zavŕšené mocenským zjednotením krajiny o niekoľko storočí neskôr.

Na tomto fascinujúcom historickom pozadí sa odohráva príbeh, ktorým Barbara Lazar dotvorila záznamy z denníkov nevšednej hrdinky. I keď je rozprávanie veľmi osobné, tón príbehu je vecný a zároveň vznešený, nie však pompézny. Rozprávanie je zasadené do kódexu samuraja, ktroý sa Kozaišō veľmi skoro stane prirodzeným a vlastným. Príbeh je nádherne domaľovaný detailami zo sveta Japonska – éry Heian.

Knihu som pil ako veľmi starý shiraz z novej fľaše. Najprv zvedavo, potom pomaly a uvoľnene. Veľmi rýchlo si ma získala svojou lahodnou kombináciou nehy, tvrdosti a noblesy. Užije si ju každý, kto ocení historický román s podtónom inakosti a s dlhou dochuťou, ktorá s vami zostane ešte po mnoho kaudálií.

„Pri krvavých poliach
obliekam si biele kimono
ďalšie dobrodružstvo,
po živote so cťou –
život s mojím pánom a Budhom.“

Pár slov o knihe napísal: Tomáš Kalinčík

Profesor neurológie na University of Melbourne, presvedčený agnostik, milovník fyziky a priemerný skalolezec. Hoci väčšinu svojho času trávim neurológiou a vedou, sú momenty, kedy neodolám pútavému príbehu. Ako napríklad práve teraz.